Varixy sú žilové rozšírenia rozličného tvaru a hrúbky, lokalizované na dolných končatinách, najčastejšie v oblasti predkolení.

Primárne varixy vznikajú na podklade vrodenej menejcennosti väzivového tkaniva žilovej steny (pozitívna rodinná anamnéza), Vyvolávajúcim činiteľom je zvýšený ortostatický tlak krvi podmienený radou hemodynamických činiteľov: dlhým státím alebo sedením, obezitou, graviditou, nedostatočnou žilovou činnosťou, poruchou žilových chlopní, plochými nohami a mnohými ďalšími faktormi.

Primárne varixy má približne 15 – 20% dospelých osôb.

Sekundárne varixy vznikajú najmä po trombóze hlbokých žíl. Upchatie hlbokých žíl trombom (krvnou zrazeninou) spôsobí nedostatočné uzatváranie žilových chlopní v spojkách medzi hlbokým a povrchovým žilovým systémom a tak sa dostáva viac žilovej krvi z hlbokého žilového systému do povrchového. Preťažené povrchové žily sa dilatujú (rozširujú) a porušená činnosť žilových chlopní spolu so stázou žilovej krvi v postinutých cievach vyvolajú dekompenzáciu celého žilového systému, ktorého výsledným stavom je posttromboflebitický syndróm.

Varikózny aj posttromboflebitický syndróm vznikajú zhodne s hromadenia krvi v žilách dolných končatín, čo má za následok rad metabolických a patologickoanatomických zmien, ktoré sa prejavujú nasledovne:

1. Svrbenie kože

2. Opuch

3. Dermatitis varicosa – varikózny ekzém vzniká tým, že zvýšený vnútrožilový tlak sa prenáša až do oblasti najmenších cievok – kapilár. Stenou kapilár preniká do okolitého tkaniva krvná tekutina s červenými krvinkami. Na koži vznikajú tak drobné červené bodky-petechie až väčšie červené a červenofialové ložiská, ktoré svrbia a jemne sa ošupujú. Postupne sa tieto červené škvrny v dôsledku rozkladu krvného farbiva menia v hrdzavohnedé pigmentácie rôzneho nepravidelného usporiadania na končatinách. Prejavy svrbia, podobajú sa ekzému, ale nemajú alergický podklad.

V dôsledku porušenej výživy kože, a báze varikózneho ekzému sa môže ďalej rozvíjať mikrobiálny ekzém alebo kontaktný alergický ekzém.
Pri pretrvávaní venostázy s uvedenými prejavmi dlhšiu dobu, pristupujú zmeny degeneratívne.

Koža predkolení je buď stenčená s nepravidelnými pigmentáciami, alebo naopak zhrubnutá, často až s bradavičnato hrboľatým povrchom. Podkožie môže byť skleroticky ztuhnuté a pri dlhom trvaní následkom porušeného odtoku lymfy môže vznikať výrazný opuch dolnej končatiny (elefantiáza).

4. Ulcus cruris venosum – vred predkolenia je najnápadnejším prejavom žilovej nedostatočnosti.

Vzniká najčastejšie už po miernom zranení alebo poškriabaní kože. Môže mať najrôznejší tvar, hĺbku, veľkosť. Môže byť povrchový aj veľmi hlboký, zasahujúci až po svaly alebo kosť. Býva len jeden, ale môže ich byť súčasne aj väčší počet. Predilekčnou lokalizáciou je vonkajší alebo vnútorný členok, vnútorná a predná plocha predkolenia, ale môže byť aj kdekoľvek inde. Niektoré vredy trvajú roky, iné sa zhoja v priebehu pár týždňov až mesiacov a opäť vo fáze obehovej dekompenzácie alebo po novom poranení sa objavia. Častou komplikáciou vredu je bakteriálne zápalové ochorenie erysipelas – ruža alebo mikrobiálny ekzém.

Liečba žilovej nedostatočnosti a ulkusu:

Terapia je obtiažná a dlhodobá, vyžaduje si značnú ochotu pacienta k spolupráci.

Všeobecné odporúčania: v prvom rade sa snažíme upraviť obehové poruchy a vylúčiť alebo obmedziť príčiny, ktoré viedli ku vzniku ťažkostí, t.j. zabrániť dlhodobému pretrvávaniu zvýšeného žilového tlaku na dolných končatinách počas dňa a to obmedzením dlhého státia alebo sedenia, udržiavaním správnej životosprávy, redukciou hmotnosti, vhodnou pohybovou aktivitou, opakovaným vykladaním dolných končatín do vyvýšenej polohy a vhodnou voľbou zamestnania.

Kompresívna liečba: predstavuje nevyhnutnú súčasť liečby chronickej žilovej insuficiencie. Na kompresiu sa používajú elastické obväzy alebo punčochy. Tieto obopínajú končatinu po celom jej obvode pevným tlakom natoľko, že sa chorobne rozšírené žily opäť zúžia a vďaka tomu sa žilové chlopne stávajú dovieravými, môžu sa opäť uzatvárať a tým sa normalizuje spätný návrat žilovej krvi smerom k srdcu.
Obnovou spätného toku krvi sa z poškodeného tkaniva postupne odvádzajú aj odpadové látky a prebytočná tkanivová tekutina, takže opuchy sa zmenšujú a zlepšuje sa tým aj liečba prípadných vredov predkolenia. Zároveň sa zmenšuje aj riziko trombózy.

Kompresívny obväz by sa mal prikladať na končatinu ráno poležiačky, ešte pred zložením končatín z postele dolu, teda ešte predtým, ako žily opäť naplnia krvou.
Pri prikladaní obväzu by mali byť členok a koleno ohnuté do pravého uhla. Noha sa obväzuje vždy celá, spolu s chodidlom, od prstov a cez pätu, aby sa stagnujúca krv vytláčala len smerom hore. Jednotlivé obtáčky by sa mali prekrývať asi z dvoch tretín.
Správny tlak obväzu je vtedy, ak prsty na nohách v priebehu prikladania obväzu najskôr trochu zmodrejú, pri chôdzi však opäť získavajú svoju prirodzenú farbu.
Dobre priložený obväz by mal poskytovať pocit bezpečnej opory a bolesti by mali prestať. Pokiaľ sa tak nestane, alebo sa dokonca objaví nová bolesť, ktorá ani po chvíľke chôdze nezmizne, je nutné dať obväz dolu a priložiť znova.
Pokiaľ si pacient nevie správne obviazať končatinu kompresívnym obväzom, potom je vhodné používať kompresívne pančuchy.

Medikamentózna liečba: k liečbe žilovej insuficiencie sa používajú venotoniká, prípravky, ktoré spevňujú cievnu stenu a zlepšujú návrat žilovej krvi a odtok lymfy, ďalej lieky na podporu obnovy mikrocirkulácie. O tejto liečbe musí rozhodnúť lekár.
U pacientov, kde ochorenie dospelo do štádia vytvorenia vredu predkolenia, je indikovaná lokálna liečba defektov, ktorá spadá do rúk dermatológa.

Sklerotizácia: slúži na odstránenie drobných povrchových rozšírených žíl alebo môže sa kombinovať aj so samotnou chirurgickou operáciou varixov.

Chirurgická liečba: operačné riešenie varixov sa využíva pri kŕčových žilách v povodí hlavných kmeňov povrchového žilového systému, pri varixov s väčším priesvitom a pri varixoch s nedovieravými chlopňami.